Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


 

..Obec Zákamenné..

Obec Zákamenné leží v severozápadnej časti Slovenska v povodí rieky Orava. Katastrálne územie Zákamenného hraničí na severe s goralskou obcou Novoť, na východe hraničí s obcami Krušetnica a Lomná (v oboch obciach sa rozpráva oravským dialektom). Najdlhšiu hranicu má na juhu a západe s obcou Oravská Lesná. Na severozápade hraničí s Poľskou republikou. Obec Zákamenné vznikla roku 1616 na základe valaského práva. Podľa monografie o Zákamennom (Maťugová, 2005, s. 35 – 148), kde sa viac dočítame o histórii, prvými zakladateľmi obce boli obyvatelia Krušetnice a Brezy, kde sa rozpráva oravským nárečím.

 

..Stručná charakteristika nárečia Zákamenného..

Vo všeobecnosti možno povedať, že aj napriek geografickej vzdialenosti (pozri prílohu A), je goralské nárečie obce Zákamenné bližšie (podobnejšie) nárečiam Oravského Veselého a Mútneho.
Hláskoslovie goralského nárečia obce Zákamenné má všetky znaky, ktoré sú charakteristické pre goralské nárečia, t. j. zúžené v prípadoch ako: zvọnki, bahrọ, jọzofek a pod. Nezaznamenali sme tendencie k tvarom s u, ako je to v náreči mladšej generácie v obci Oravská Lesná.
V zákamenskom nárečí sme zaznamenali dôslednú výslovnosť s velárnym ы v typoch: rыnka, krupы, sыvoržik a pod. V lesňanskom nárečí badať tendencie k výslovnosti s i v prípadoch gňivač še, špivač a pod. V zákamenskom nárečí sa neukazujú tendencie k výslovnosti i.
V dialekte Zákamenného sme nezaznamenali ani delabializáciu labializovaného ŭo, ktoré patrí medzi najvýraznejšie diferenčné črty goralských nárečí v porovnaní s vokalickým systémom slovenských nárečí. V Slovníku goralských nárečí ( Grígeľ, M. 2004. Goralské nárečie – slovník. Námestovo: ICN, 2004, 460 s. s. 108) je uvedená nárečová ukážka, kde sa vyskytujú tvary po delabializácii, napr.: do, poslaľi, jako, bo, janko a pod. Výskyt takýchto tvarov nás prekvapil, pretože z obce Zákamenné sme zozbierali bohatý nárečový materiál a nikdy sme sa s takýmto stavom (delabializované ŭo) nestretli.
V nárečí Zákamenného sa zachováva praslovanský stav vo výslovnosti hlásky „g“ (namiesto h), napr.: goje, glŭova, gacopjyrš, valaskjego, a pod. V osihotených prípadoch sme zaznamenali vo výslovnosti aj hlásku „h“, a to hora (tento výraz pre „les“ nie je v Ov ani v Mú), hamŭovač, hodňe, horžec a pod.
Rovnako ako v nárečí Oravskej Lesnej aj v zákamenskom nárečí je malopoľské mazurenie, neprítomnosť sonór, výskyt frikatívneho „ř“.
V morfologickom systéme zákamenského nárečia upozorňujeme na rovnaké zvláštnosti ako v morfologickom systéme goralského nárečia Oravskej Lesnej: splývanie pádových koncoviek (koncovka –om v inštrumentáli singuláru v prípadoch ako: z babom, s čŭotkom, s tŭobom, a pod.); upozorňujeme aj na príponu –ak v lokáli množného čísla, napr.: na ľižak, vŭo pľŭotkak, prši mladňikak a pod.; upozorňujeme aj na sufix –ami v inštrumentáli množného čísla v prípadoch za kuminami, s xlŭopami, somarami a pod.

V štvrtom páde jednotného čísla vzorov žena a ulica je prípona –e: babe, Zuze, spыrke, paľice a pod. Prípona v siedmom páde jednotného čísla mužského a stredného rodu je –ыm, napr.: s xlŭopыm, mjastыmpŭotŭokjыm a pod. Oproti stavu v nárečí Oravskej Lesnej (tendencia k tvarom s osobnou príponou –em oproti –e), v zákamenskom nárečí sme nezaznamenali tendencie k typom na –em. Rovnako sme sa nestretli s tvarmi na –om/–jom v tretej osobe množného čísla prítomného času. V zákamenskom nárečí sa zachováva vokatív (babŭo, mamŭo, tatŭo a pod.), prípona –vje v prípadoch vŭojcŭovje.

 

Nárečie Zákamenného a nárečie Oravskej Lesnej majú niekoľko spoločných lexém (často ide o rovnaké lexémy, avšak s inými hláskovými variantmi), ktoré sa nevyskytujú v nárečí Oravského Veselého a Mútneho. Príslovka pŭote sa veľmi často vyskytuje v nárečí Oravskej Lesnej a v Zákamennom (tu máme aj tvar pŭotыm). V nárečí Oravského Veselého a Mútneho je iba pŭotыm. V Ol a Z je patkon, v Ov a Mú je scur. V Ol a Z sa často vyskytuje ize, v nárečí Ov a Mú je ze. Us (Ol, Z) oproti jus (Ov, Mú); esce (Ol, Z) oproti jesce (Ov, Mú); vыč (Ol, Z) oproti (Ov, Mú); zlы (Ol, Z) oproti plọnы (Ov, Mú) a pod.

 

Jedna z našich čitateliek uviedla krátky príspevok k lexike Zákamenského nárečia v miestnych novinách. Nájdeme tam niekoľko zastaraných lexém a krátkych textov.

http://www.zakamenne.sk/PDF/Zakamencan/2010/zakamencan_2_2010.pdf


 

© k a r o l   g o č a l
 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zvyky a tradcie

(samko020302, 11. 4. 2012 14:22)

Goralske zvyky tance ajedla.