Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


 Substantíva

 
            Substantíva tvoria v skúmaných goralských dialektoch slovotvorne najrozvinutejšiu časť lexiky. Sústava slovotvorných sufixov je v goralčine ustálená, avšak v novších časoch badať tendencie k prieniku slovotvorných prípon zo slovenčiny, napr. sufix -an (Belgičan, Čiňan) pri menách maskulín označujúcich provenienciu a príslušnosť k nejakému etniku alebo miestu, alebo pri hypokoristikách maskulín je sufix -kọ, avšak badať tendencie k slovenskému -ko (Lojsko, Duško) a pod. 
 
 Denominatíva
 
Názvy podľa príslušnosti. Mená mužského rodu, ktoré označujú provenienciu a príslušnosť k nejakému etniku alebo miestu sa tvoria v opisovaných nárečiach príponami:
-on, napr.: Ľesňon (Ľešňon Ol), Zakamjыncon (Ov, Mú), Mutňon (Mutne), Lomňon (Lomno), Rapcon (Rapca), Zыľincon (Zыľina Ol, Z), Jošeňicon (Jošeňica), Bržežňon (Bržeza), Kľiňon (Kľin = Zákamenné Ol, Z), Kubincon (Kubin), Ňižňon (Ňižno), Taľijon (Taľijanskŭo), Rakušon (Rakuskŭo), Cыgon a pod.
-ec, napr.: Vesŭolŭovjec (Vesŭole), Beňadŭovjec (Beňadŭovo), Duľŭovjec (Duľọf), Šeľec (Šeľne =  Sihelné Ov, Mú), Zubrohlavjec (Zubrohlava), Nomjestŭovjec (Nomjestŭovŭo), Tvardŭosыňec (Tvardŭosыn), Ňыmjec (Ňыmjeckŭo) a pod.
-ok, napr.: Pŭoľok (Pŭoľskŭo), Rakušok (Rakuskŭo zried., Ov) a pod. 
-ar, napr.: Madžar (Madžarskŭo; aj prezývka Ov)
-an je novšie a je prebraté zo spisovného jazyka (pôvodné gor. je –on, pozri vyššie). Využíva sa pri menách, ktoré sa do povedomia goralského obyvateľa dostali v novších časoch, napr.: Čiňan (Čina), Belgičan (Belgijo aj Belgickŭo; prezývka Z), Indian (Indija) a pod.
Mená žien sa tvoria od mužských mien príponami:
-ka, mená proveniencie a príslušnosti, napr.: Mutňanka, Šeľka (Ov, Mú), Ľesňanka (Ľešňanka Ol), Jošeňicanka, Nomjestŭofcanka, Vesŭolŭovjanka, Rapcanka, Kľiňanka (Ol, Z) a pod. V Ol sa používajú u vybratých dedín takéto ženské mená: baba z Vesŭolegŭo (nie Vesŭolŭovjanka), baba z Rapce (nie Rapcanka) a pod., ale Lŭokcanka, Kľiňanka a pod.
Príponou -ka sa tvoria aj priezviská dospelých žien, napr.: Gŭocolka (Gŭocol Ov), Kŭozọnka (Kŭozọň Ov), Vŭobjecajcыcka (Vŭobjecajcыk Ov), Xromjocka (Xromjok Ov), Sameľocka (Sameľok Ov), Karmazыnka (prezývka Kondelová Z), Sыpulka (Sыpulcыk Z), Turọňka (Turọň Ol), Fjedorka (Fjedor Ol) a pod.
            Uvedeným sufixom -ka sa veľmi frekventovane prechyľujú apelatíva, a to pomenovania zamestnaní, napr.: sыpulka (sыpula Z, Ol), karcmorška (karcmorš), učiteľka (učiteľ), garbjorška (garbjorš), gušľorka (gušľorš), ľistonoška (ľistonoš), škľorka (škľorš) a pod.; niekedy pomenovania nositeľov určitých vlastností, napr.: pыtka (pыčok, resp. pыče m.), a pod.; pomenovanie istého spoločenského statusu, napr.: ňebŭoska (ňebŭoscыk), kumŭoska (kmŭoter), svatka/svatọfka (svat), zocka (zok), žыmjonka (žыmjon) a pod.
-uľa označuje dospelú ženu alebo hanlivo pomenúva dievča napr.: Vaterkuľa (Vaterka Mú), Pŭočorkuľa (Pŭočorek Mú), Markuľa (Marek Ov), Mŭorguľa (Mŭorga Ov), Pariškuľa (prezývka Z) a pod. Zriedkavo sa týmto sufixom prechyľujú aj apelatíva, napr.: mazuľa (mazok Ol).
-ŭovo sa využívalo u staršej generácie veľmi zriedka. Stredná a mladšia generácia využíva tento sufix často. Všetky generácie využívajú uvedený sufix na pomenovanie mladej a slobodnej dievčiny, napr.: Fedorŭovo (Fedor Z, Ol), Sыmurdŭovo (Sыmurda Ov), Smondekŭovo (Smondek Mú), Vantŭolŭovo (Vantŭola Mú, Ov) a pod.
Pri apelatívach sú tieto prechyľovacie sufixy -(i)no: gaždžino (gazda), ujno (ujek), strыno (strыk), starŭoščino (starŭosta) a pod.; -ina: xudžina (xudok); -ica: šľubjeňica (šľubjeňec);
 
 Pomenovanie syna sa tvorí nasledovne: k priezvisku v nárečovom tvare (úradné sa nepoužíva v tomto prípade vôbec), resp. k prezývke (takmer 80 % pôvodných obyvateľov skúmaných goralských obcí má prezývku) sa pridá niektorý z uvedených sufixov, čím sa mládenec odlíši od svojho otca. Vzniknuté meno mu ostáva väčšinou natrvalo. Využívajú sa tieto sufixy:
-ik, napr.: Gŭocoľik (Gŭocol), Sыmurdžik (Sыmurda), Vrọňoržik (Vrọňorš), Kompaňik (Kompan), Hondrašik (Hondras) a pod.;
-ek, napr.: Marsọlek (Marsọl), Kurecek (Kurek), Scefanek (Scefon), Kvacek (Kvak) a pod.; 
-ыn sa využívalo na pomenovanie syna, ale vedno s tým aj na označenie nositeľa ako vzrastovo menšieho než jeho otec, napr.: Kŭormancыn (Kŭormancыk), Bugancыn (Bugon) a pod.;
 Hypokoristiká. Mužské hypokoristiká v opisovaných dialektoch mávajú koncovky (v zátvorke uvádzame podobu krstného, úradného mena, z ktorého vznikla uvedená gor. podoba):
-: Lojzọ (Alojz), Mirọ (Miroslav), Frantọ (František), Vendọ (Vendelín), Jožọ (Jozef), Kubọ (Jakub);
-ek: Jọzek (Jozef), Jonek (Ján), Jantek (Anton), Maček (Matej), Pavelek (Pavol), Vыndek (Vendelín), Martыnek (Martin), Scefanek (Štefan);
-kọ: Jọškọ (Jozef), Lojskọ (Alojz), Duškọ (Dušan); 
-ik: Scefik (Štefan);
-ku: Staxu, Mišajku a pri apelatívach typu: džatku (džadek), ujku (ujek), strыku (strыk); 
-: Jantuš (Anton);
hypokoristiká vytvorené nepravidelným spôsobom typu: Seraf (Serafín), Hondras (Ondrej);
Ženské hypokoristiká sa končia na sufixy:
-a: Bjыta (Alžbeta), Marta (Marta), Oľina (Oľga), Marыša (Mária), Veruna (Viera, Veronika), Uľuša (Júlia), Vjera (Vieroslava, Viera), Katrыna (Katarína), Jeva (Eva), Pavľina (Pavlína);
-ka vyjadruje hlavne zdrobnenosť: Slavicka (Slávka), Uľka (Júlia), Janka (Jana), Marыška (Mária), Marka (Mária), Michalka (Michaela);
-že sme zaznamenali iba ojedinele a lokálne: Zuže (od Zuzana Ol)
-uša: Maruša (Mária)
 
 Deminutíva. Zdrobneniny označujú malé, drobné veci alebo bytosti. Deminutíva sa tvoria zväčša od pomenovaní osôb a konkrétnych vecí. Deminutívny význam dodávajú podstatným menám mužského rodu najmä tieto sufixy:
Príponou -cek (-ckŭo) sa najčastejšie tvoria pomenovania vecí, napr.: zoglŭovecek (zoglŭovek), bedňocek (bedňok), pombọcek (pombọk), bobocek (bobok), bыcek (bыk), gojicek (goj), patыcek (patыk), pňicek (pňok/pňik), svijocek (svijok), zoglovjecek (zoglovjek) a pod. Názvy osôb sú v skúmaných gor. nárečiach napr.: svocek (svok), zocek (zok) a pod. Zriedka máme aj tvary s –ckŭo, napr.: Jaňickŭo (Jonek), tačickŭo (tata) a pod.
-ek: bržыzek (bržыk), ptosek (ptok), pluzek (plug), xľыvek (ыf), nŭosek (nŭos), falatek (falat), ľistek (ľist), gŭolombek (gŭolomp) a pod. 
-ik: ďebľik (ďebol), jaňoľik (jaňol), kastroľik (kastroľ), kufršik (kufer), mjedžvjedžik/ňjedžvjedžik (mjedžvjыč/ňjedžvjыč), muržik (mur), scepik (scep) a pod. 
-jec môžeme v uvedenom prípade hodnotiť aj ako deminutívy sufix (aj keď sa takto v súčasnosti nepociťuje): xlŭopjec (xlŭop). Tento sufix majúci tvar -jec po perniciach je produktívny sufix pri denominatívach typu vdŭovjec (vdŭova), pri deverbatívach typu pŭokrŭovjec (pŭokrыč) a deadjektívach typu šľыpjec (šľepы), laskavjec (laskavы láskavec bot.).
-ыk: kršizыk (kršis), kľucыk (kľuc), nọzыk (nọs) a pod.
-usek: paľusek (paľec)
-ušek: vŭorušek (vŭorek
-cosek sme zaznamenali iba v uvedených prípadoch: bыcosek (bыk), bucosek (buk);
Mená ženského rodu zdrobňujú nasledovné prípony:
Sufixom -ka sa tvoria deminutívne názvy ženských osôb, napr.: Michalka (Michala), Zuska (Zuzana), Janka (Jana) a pod. Touto príponou sa tvoria aj pomenovania vecí, napr.: džurka (džura), skọrka (skọra), vыcka (vыka), zыlka (zыla), glọfka (glŭova) a pod. Uvedené pomenovania miesta so sufixom -ka napr.: stejыnka (od stejňa), sŭopka (sŭopa) a pod. sa v súčasnosti celkom nepociťujú ako deminutíva, ale vnímajú sa ako tvary označujúce stavby s mierne odlišnou funkciou. Takisto uvedené názvy označujú miesta, ktoré sú situované ďaleko od ľudských obydlí napr.: sŭopka je stavba kdesi ďaleko v horách, kde v časoch paše nocoval dobytok a v zime sa tam skladovalo seno. Takisto funkčne sa líši sŭopa (časť zadných stavov, takmer vždy išlo o priestor pod strechou nad maštaľou, využívaná na uskladňovanie sena) a sŭopka (menšia stavba, ktorá bola celá určená na uskladnenie sena).   
-ecka sa pridáva k menám končiacim sa na -ka (-ca) napr.: goržolecka (goržolka), švabecka (švapka), copecka (copka), lыzecka (lыska), jalŭovecka (jalŭovica) a pod. 
-icka: jedľicka (jedľa), krŭovicka (krŭova) a pod.
-ce zdrobňuje meno a zároveň mu dodáva odtieň úbohosti a podnet na ľútosť: bapce (baba); typ džыfce (džыfka) postráda opisované odtiene, ale rovnako ako pri type xlŭopjec (xlŭop) sa zdrobňovanie už nepociťuje.
-ọlka deminutivizuje meno a dodáva mu sémantický odtieň úbohosti, podradnosti: descọlka (deska), pecọlka (pecka) a pod.
Pri menách stredného rodu v opisovaných goralských nárečiach máme tieto deminutívne sufixy:
-kŭo: žoberkŭo (žobrŭo), jojkŭo (jajcŭo), jajuskŭo (jajcŭo), držыfkŭo (drževŭo), kŭorыtkŭo (kŭorыtŭo), maselkŭo (maslŭo), vŭodžonkŭo (vŭodžыňe), cọlkŭo (cŭolŭo) a pod. Uvedené apelatíva, resp. ich zakončenia sa môžu vyslovovať v skúmaných goralských nárečiach dvojako: -kŭo alebo -kọ
-onckŭo/ontkŭo, napr.: kŭožľontkŭo (kŭožľe), pšontkŭo (pše), džыfcontkŭo (džыfce), prošontkŭo (prŭoše), šыmjonckŭo/ šыmjonckọ (šыmje), vыmjonckŭo (vыmje) a pod.
nepravidelne sa zdrobňuje typ jabluskŭo (japkŭo);
 
 Augmentatíva sa tvoria týmito sufixami:
-iskŭo, napr.: xlŭopiskŭo (xlŭop), kabočiskŭo (kabot), ňezdrŭoviskŭo (*ňezdrŭovoš alebo ňezdrŭovы), džečiskŭo (džeckŭo) a pod.
-skŭo, napr.: vrọnskŭo (vrọna), kurskŭo (kura), bicыskŭo (bic) a pod.
-oc, napr.: bržuxoc (bržuxatы>bržux), glŭovoc (glŭovatы>glŭova)
-ux, napr.: pjecux (pjec)
-uxa, napr.: šmjerdžuxa (šmjerdľavы)
-uľa, napr.: zыduľa (zыdŭofski>zыd), mazuľa (zmazanы), babruľa (babrač) a pod.
 
 Mená označujúce príslušnosť k zamestnaniu, resp. záľubu zaoberať sa niečím a pod. majú tieto prípony:
-orš, napr.: apatыkorš (apatыka), japatыkorš (japatыka), češľorš (češľica), dručorš (drọt), garbjorš (garbы), kramorš (kramы tovar/kram obchod), kŭoľejorš (kŭoľesŭo), laxыtkorš (človek, ktorý sa rád zašíva laxыtka), mlыnorš (mlыn), muľorš (murŭovač>mur), pŭodrыxtorš, rыxtorš, škľorš (šklŭo) a pod.
-ňik, napr.: bŭozeňik, zoľotňik (zoľotы), robŭotňik (robŭota), kŭoščeľňik (kŭoščol), skľepňik (skľep), spọľňik (spŭolu), veseľňik (veseľe), xašňik (xasa) a pod. 
 
 Pomenovania nositeľov vlastností a objektov majúcich isté vlastnosti sa tvoria od prídavných mien najčastejšie týmito sufixami:
-ok, napr.: bržezok (bržezŭovы), dudlok (dudlavы), dupok (dupŭovitы), dživok (dživŭoki), gumjok (gumŭovы), kŭotňok (motivované vlastnosťou veľkosti extrahovanou z adjektíva kŭotnы), mantok (mantavы), pšok (pši>pše), pŭošľok (pŭoslы), smrọdľok (smrọdľavы), sыšňok (sыšatы), škľaňok (škľanы), xudok (xudŭobnы), zdexľok (zdexňonы) a pod.
-ňik, napr.: krvavňik (krvavы>kref), plọňik (plọnы), pŭodlažňik (*pŭodlažnы>pŭodlaha), spŭodňik (spŭodnы>spŭodek), zokŭošňik (za kŭosom) a pod.
-ek, napr.: jašọnek (poľ. proveniencia), kamjoncek (motivované podobnosťou okrúhlosti kameňa a tablety kamjыnы), nojdek (nojdzonы), novarek (navaržonы), pršiľapek (*pršiľapjonы) a pod.; týmto sufixom sú utvorené aj názvy dní: pыndžalek, ftŭorek, cvortek, pjontek;
-ofka/ọfka, napr.: jedbofka (jedbof), gnŭojọfka (gnọj), kminọfka (kmin) a pod. 
-izna, napr.: tvardžizna (tvardы), staržizna (starы) a pod.
-: rọveň (rọvnы);
-uľa: kršivuľa (kršivы), bľыduľa (bľadы) a pod.
-ica: stršeľica (*vыstršeľonы m.)
-oc: glŭovoc (glŭovatы)
 
 Mikrotoponymá v opisovaných goralských nárečiach sa tvoria týmito sufixami:
-iskọ, napr.: burgiňiskọ (burgiňa), bŭojiskọ, kapuščiskọ (kapusta), šmječiskọ (šmječi), stršonsaviskọ (*stršonsavы>stršonsač), urviskọ (urvanы), vыkrọčiskọ (vыkrọt), zvaľiskọ (zvaľonы) a pod. (Všetky uvedené mikrotoponymá sa môžu vyslovovať aj na -iskŭo).
-ọfka v spojení s propriom (väčšinou išlo o vlastníka daného mikrotoponyma), napr.: Konkoľọfka (Konkọľ), Vrọnọfka (Vrọna), Scыrbatọfka (Scыrbata), Svedžokọfka (Svedžok), Hondrašikọfka (Hondrašik), Pacešňokọfka (Pacešňok) a pod.
-ňik, napr.: pasterňik (paša>paš ?), bucňik (buk) a pod. 
-ňa, napr.: stejňa (stoč);
-ňe: kŭordọňe (*kŭordọň);
-iska formálne majúce tvar plurálu, avšak sú ponímané ako singulár: kapuščiska (kapusta), burgiňiska (burgiňa), kŭosaržiska (kŭosorš) a pod.
-ec: krọviňec (krŭova),
-ki: nodafki (*nadač Z), vŭodumjarki (*vŭodmjыržane Ov), pustki (*puste mješca Z, Ov) a pod.
 
  Mená mláďat sa končia na prípony:
-e, napr.: kurce, džыfce, kŭožľe, gыnše, pše, žrыbje, čeľe, kыče (mačka zried., Ov), a pod.
-ontkŭo má aj zdrobňujúci význam, napr.: kurcontkŭo (kurce), džыfcontkŭo (džыfce), kŭožľontkŭo (kŭožľe), prŭošontkŭo (prŭoše), čeľontkŭo (čeľe), pšontkŭo (pše) a pod.
-ka, napr.: kurka (iba keď diferencujeme pohlavie u malých kurčiat), čeľicka (čeľe)a pod. 
 
 Hromadné mená pomenúvajú veci jestvujúce v súhrne. Zvyčajne nemajú plurál. V skúmaných goralských dialektoch majú tieto prípony:
-ыna, napr.: fartusыna (pomenovanie motivované podobnosťou rastliny – alchemilka a zástery, resp. skladanej sukne gor. fartux), ferecыna (poľ. proveniencia), jaržombina, kŭoňicыna, lopusыna (lopux), tecыna (tec), vŭoľsыna (vŭoľxa) a pod.
-inы, napr.: vjыržbinы (vjыržba)
-ina je sufixom pri hromadných názvoch rastlinstva alebo zvieratstva, napr.: gacopjыržina (gacopjыrš), džačeľina, mŭocaržina (mŭocorš), scavina (šcof), šašina, xojina, žvjыržina (žvjыrš) a pod. 
-stvŭo, napr.: džadŭofstvŭo (džot), skŭoľstvŭo (od skŭola; výraz je nový, zjavne prebratý zo spisovného jazyka)
-ivo/ivọ, napr.: serivo, ščeľivọ (ščeľыňe)
-e, napr.: prыnče (prыnt), vongľe (vongjыľ), skoľe (skala) a pod.
 
 Názvy látok, pokrmov a pod. sa tvoria týmito sufixami:
-ina, napr.: čipina (čipa), pŭodgarľina (*pŭotgarľe – sl. podhrdlie), sыndzeľina (sыndzeľ), šviňina (šviňa), tlọceňina (tlọconы), vŭogržыvaňina (vŭogržыvanы), zdexľina (zdexňonы), žožombľina (žožombľavы) a pod.
-ыna, napr.: hovjadzыna (hovjadŭo), juzыna (z praslovanského juh, južný) a pod.
-ňik, napr.: radŭošňik (radŭosnы), makŭovňik (mak), jablecňik (japkŭo) a pod.
-ok, napr.: švapcok (švapka)
 
 Abstraktá sa v opisovaných nárečiach tvoria týmito sufixami:
-ọš, napr.: radọš (radŭosnы), glupọš (glupы), slabọš (slabы), švjыntọš (švjыntы), skusenọš (skusonы), čыrpježľivọš (čыrpjыžľivы), znomọš (znomы), spravŭodľivọš (spravŭodľivы), pŭoččivọš (pŭoččivы) a pod. 
-ek: uzыtek (uzыtecnы), zacontek (zaconč), smutek (smutnы), pŭoludžыnek (pŭoludňe) a pod.
-ŭoba: starŭoba (starы), xudŭoba (xudŭobnы) a pod.
-ŭota: šľepŭota (šľepы), dŭobrŭota (dŭobrы) a pod.  
-ka: sыrka (sыrŭoki), hrupka (hrubы), dluska (dlugi) a pod.
-(j)e: zdrŭovje (zdrŭovы), veseľe (vesŭolы) a pod.
-(f)stvŭo: džadofstvŭo (džot)                                    
-ыzna: vŭojcыzna (vŭočec)
-ọšč, od adjektív, napr.: mlŭodọšč (mlŭodы)
 
 Botanická nomenklatúra v skúmaných goralských dialektoch má tieto prípony:
-(ň)ik: brucňik (pomenované podľa časti odevu?), bŭorọvňik (bŭorọfka), fartušňik (fartuxa), gŭoždžik (gŭoždže), jaskjerňik (podľa sl. iskerník), jablecňik (japkŭo), jagŭodňik (jagŭoda), kršizŭovňik (kršis), krvavňik (kref), kŭopыtňik (kŭopыtŭo), pľucňik (pľuca), pŭovŭojňik, ržepik, sыvoržik (sыvor), uražňik (uraz) a pod. 
-ka: arxemilka (lat. alchemilla), bapka (baba), betọnka (lat. petunia), bŭorọfka (čes. borůfka), drabinka (drabina), fijolka (lat. viola), gruska (sl. hruška), habarecka (habarka), jiržinka (čes. jiřinka), kaňorka (analógia so sfarbením vtáka kaňa), kŭokŭoska, krŭovjorka (krŭova), kukọlka (zrejme z lat. cuculus), kŭočыrpka (čыrpki), ľisecka (*ľiskŭovы = farba líšky), lucerka (čes. a sl. lucerna), mačeržonka (mačerš), marunka, mjыntka (lat. mentha), musorka (muxi), nogjetka, ostalka (čes. ostálka), pjetruska (pjeter), pjыržọfka (pjыrš), pšorka (pšo trova), rŭošňjeka (rŭosa), slamjыnka (sloma), sňežыnka (šňыk), stršezalka (čes. trezalka), stokrọtka, vŭovijka (vŭovič) a pod.  
-ica/ыca: brušňica, cыrňica (č. černý), jaješňica (jaje), krvavňica (kref), poržavica, pыržica (pыrš>pыržọvitы), slọnecňica (slọnkŭo), vržọtыca (podľa sl. vratič), vŭogňica (vŭogjыň) a pod.
-ki, utvára pomnožné substantíva: bukọfki (buk), kŭohutki (kŭohut), kŭoľoncki (kŭľanŭo), mixalki (mixala), palki (palka), pazdurki (pazdur), smrecki (smrek), vaclafki (vaclaf), zvọnecki (zvọn); pšoki (pše hubы), pŭoľkivŭojoki (vŭojok) zriedka používané aj v sg.
-ina/ыna: džačeľina (podľa sl. ďatelina), fartušina (fartux), ferecыna (*ferec), jaržombina (sl. jarabina), kaľina (sl. kalina), kŭoňicыna (poľ. konicyna), lopusыna (lopux), mŭocaržina (mŭocorš), pjepršina (pjeprš), scavina (šcof) a pod.
-ok: bržezok (bržeza), bždžiňok (bždžine), maľiňok (maľina), mašľok (maslŭo), psọnok, smrọdľok (smrọt), stыrbok (stыrbavы) a pod.
-ek: barvinek (sl. dial. barvienok), bojinek (čes. bojínek), gržibek (gržip), gŭolombek (gŭolomp), jọzofek (jọzof), ľupstek (sl. dial. ľupštik), romanek (sl. ruman) a pod. 
-ec: bjыdržiňec (sl. dial. bederneček), horžec (sl. horec), jalŭovjec (sl. jalovec), laskavjec (sl. láskavec), pjesterec (pjestršыň) a pod. 
-ыň: jašыň (sl. jaseň), jыncmjыň (sl. jačmeň) a pod.
-on: pjelon (sl. palina), vŭorgŭovon (sl. orgován) a pod.
-ọr: dževjыnšọr (dževjыnč), javọr (sl. javor) a pod.
-ol: kŭostыfol (čes. kostivál)
-oc: stыrkoc (stыrkač)
-ŭot: scыrkŭot (stыrkač)
-(n)a: buržana (sl. burana)
-ľa: bľыduľa (bľadы)
-ux: blatux (blŭotŭo)
 
Nasledujúce pomenovania rastlín sú z hľadiska vyčlenenosti afixu a slovotvorného základu nevyčleniteľné. Pri niektorých je motivácia jasná (analógia na základe tvaru, farby a pod.). Vzľadom na to, že botanická nomenklatúra je tá vrstva lexikálneho fondu, ktorá najviac zachováva starší stav, uvádzame pre úplnosť aj ostatné pomenovania rastlín v skúmaných goralských nárečiach (aj keď si uvedomujeme, že to už patrí do tvaroslovia): bapskje uxọ, bapskje šerce, baraňe jajcọbŭoze držыfkŭo, džiki mak, gadžo kapusta, gacopjыržina, bolhoj, bržest, cŭop, cenceľыjo, kňeč, konkọľ, moj, ňebŭojše, ranostaj, ruta, smorsc, smŭolыdza, spok, ščof, vdŭova, viľce lыki, vrọňo gač, vŭoset, zľыnkŭove žeľe, zombrže, zrŭost, zыvŭoxvŭost, žapskje mľыkŭo, žeľno paňenka marыjo a pod.
 
 Názvy zvierat majú v skúmaných dialektoch tieto sufixy. Väčšina pomenovaní je pôvodom z praslovančiny (porov. Habovštiak, 1993,  s. 24):
-ok: absvыcыtok, krыždžok, kŭopčok
-ka: jaskọlka (poľ. jaskołka), kukọlka, laska, ľiska, mandoľinka, pjetruska, puľka, pыnka, srŭoka, šikŭorka, vevjurka a pod.
-ik: čižik, sыvoržik, juržiki, kọňik
-oc: glŭovoc
-or/ọr: gonšọr, šviňiňor
-ak: kŭokošak
-aľ: strnaľ
Z bezsufixálnych pomenovaní zvierat (resp. pomenovania s nejasným sufixom) môžeme uviesť tieto názvy:
bonk, bŭocọň, bŭorsug, drost, fsa, gacopjыrš, gľista, gŭolomp, gыnš, jastršomp, jыs, kumar, kŭorŭoptva, kŭot, morčin, mrŭovjec, mыnteľ, patkon, pľustva, pxa, sarňa, scыpapica, scыpica, škorvọnek, špok, tršaskac, vrọbeľ, vrọna, vŭosa, tršmjыľ a pod.
 
 Deverbatíva
 
 Názvy osôb mužského rodu podľa činnosti mávajú v skúmaných goralských nárečiach obyčajne tieto produktívne sufixy:
            -orš: maľorš (maľŭovač), pjekorš (pjыc), dručorš (drọtŭovač), laxыtkorš (laxыtkŭovač), mlыnorš (mľeč), muľorš (murŭovač), škľorš (škľič), miškorš (miškŭovač), zvọňorš (zvọňič) a pod., rovnakým sufixom sa tvoria aj názvy vecí, napr.: pŭodыsorš (*pŭodvыsыč), šmigorš (šmigač) a pod.
-oc, napr.: smrkoc (smrkač), sroc (srač), pŭogaňoc (pŭogaňač), stыrkoc (strkač) a pod. 
            -teľ: učiteľ (sl. učiť), zvrteľ (zvrtač), veľiťeľ (sl. veliť) a pod.
            -ok dodáva názvu odtienok pohŕdania: dlubok (dlubač), babrok (babrač), čaptok (čaptač = čľapotať, čaptať), čapok (čapač = vravieť nezmysly), deptok (deptač), vandrok (vandrŭovač), pijok (pič), bjыdok (bjыdžič) a pod.
            -oľ: kvŭovoľ (kŭovač), špыrnoľ (špыrtač), zŭoboľ (nazŭobač) a pod. 
            -ac: zdžыrac (zdžыrač), kŭopac (kŭopač), šejac (šoč), bijac (bič o prasati) a pod. 
-ыrš: pastыrš (paš), krajcыrš (krajač) a pod. 
Názvy s inými príponami sa v skúmaných dialektoch vyskytujú zriedka:
            -ňik: vŭobľыvaňik (vŭobľыvač), pŭoľŭovňik (pŭoľŭovač) a pod. 
            -ec: kŭošec (kŭošič), vŭobješeňec (vŭobješič) a pod.
            -a: prŭočiva (prŭočivič)
            -ca: succa (sudžič)
Názvy osôb ženského rodu podľa činnosti mávajú tieto prípony:
            -ka, napr.: pršespanka (pršespač še), kŭopacka (kŭopač), smrkacka (smrkač), škľorka (škľič), učiteľka (sl. učiť), zdžыracka (zdžыrač), pastыrška (paš) a pod. (aj keď väčšina uvedených názvov (okrem pršespanka) sa môže chápať ako prechýlené k názvom mužského rodu).
            -uľa dodáva pomenovaniu odtieň hany, napr.: držistuľa (držistač), pjerduľa (pjerdžeč), babruľa (babrač) a pod.
            -a: mrda (od mrdač)
 
 Nomina actionis majú v opisovaných nárečiach tieto sufixy:
            -aňe: mjыrxaňe (mjыrxač še), graňe (grač), dlubaňe (dlubač), mjыnsaňe (mjыnsač), pršimaňe (pršimač), vŭobjыraňe (vŭobjыrač), vŭopjыkaňe (vŭopjыkač), smatkŭovaňe (smatkŭovač), kŭopaňe (kŭopač), pisaňe (pisač), maľovaňe (maľŭovač), suľaňe (suľač), kompaňe (kompač), strugaňe (strugač), šňodaňe (šňodač), pŭozegnaňe (pŭozegnač), zalgaňe (zalgač še) a pod. 
-ыňe: narŭodzыňe (narŭodžič), grabjыňe (grabič), pŭoščeľыňe (pŭoščeľič), piľыňe (piľič), gọňыňe (gọňič), xŭodzыňe (xŭodžič), nŭosыňe (nŭošič), cepjыňe (cepič), varžыňe (varžič), pŭošedzыňe (pŭošedžeč), kŭosыňe (kŭošič) a pod.
-ka: babracka (babrač), dlubacka (dlubač), zabijacka (zabijač), sracka (srač), jasыntыrka (*jasыntыrŭovač), pŭoľыvonka (pŭoľыvač), pľŭotka (pľotkŭovač), vŭodebjыrka (vŭodbjыrač) a pod.
-a: sura (suržič), pľuta (pľučič) a pod. 
-ba: sluzba (sluzыč), kuošba (kŭošič), vŭoržba (vŭorač), kľыndžba (kľonč) a pod.  
-če: šoče (šoč)
-ki: pršontki (pršonš), prọvaki (pruč) a pod.
-nы: nomovinы (namovjač)
-ica: veseľica (veseľič še)
 
 Názvy vecí ako prostriedkov, zásahov alebo výsledkov deja sa tvoria najčastejšie týmito sufixami:
-ka: habarka (habarkŭovač), hušacka (hušač), jagjыrka (nem. proveniencia), klŭotka (*zaklŭočič), kuľbọfka (kuľhač), mjarka (mjыržač), novlọka (navľыc), pukọfka (pukač), raztŭoka (praslovanská proveniencia), špjыfka (špjыvač), vŭopsыfka (vŭopsыvač), vŭopjыrka (vŭopjыrač), zľыfka (zľoč) a pod.
-acka: vjejacka (vjoč), džыjacka (džoč), hušacka (hušač še), kompacka (kompač še), rajbacka (rajbač), ržezacka (ržezač), vŭodžыvacka (vŭdžыvač) a pod.
-onka: kijonka , pŭoľыvonka (pŭoľыvač), špjыvonka (špjыvač) a pod.
-orka: bednorka (*bedňič), cepjorka (cepič), kvicorka (*kviceč), zdыmjorka (*zdыmič) a pod. 
-oska: vŭodroska (vŭodražič), zoproska (*zaprazыč) a pod.
-ek: brusek (brušič), cŭopek (zacopŭovač), cыcek (cыcač), cыrpocek (cыrpač), gorcek, novarek (navaržonы, navaržič), trunek (nem. pôvod), voľek (voľač), vŭogrọdek (vŭogrŭodžič), vŭokrovek (vŭokrŭojič), vŭoskvarek (vŭoskvaržič), vŭoščinek (vŭosčonč) a pod.
-ok: bijok (bič), džerzok (džerzeč), džubok (džubač), fujok (fujač), klapok (*klapač, kľepač), mijok (minoč), pucok (pucыč), pŭoľevok (pŭoľыvač), rafok (rafač), svijok (svijač) a pod.
-ik: brọňik (brọňič), dudľik (*dudľač), slameňik (*slomŭovač = zdobiť slamou), slọňik (slọňič še), špjыndľik (*špjыndľič), švjыnceľňik (švjыnčič) a pod.
-ica: cыrľica (vыčыrač), češľica (*češľič>česač), čjerľica (vыčыrač), mjendľica (mjыndľič), mjыržica (mjыržač), pršыnšľica (pršыnš), sluxaňica (sluxač) a pod.
-oc: pľoskoc (pľasnoč), šekoc (šekač) a pod.
-iskọ: grabiskọ (grabič), stršonsaviskọ (stršonsač), toporžiskọ, urviskọ (urvač), vыkrọčiskọ (vыkrọčič), zvaľiskọ (zvaľič) a pod.
-ňa (-areň): drevjareň, kuzňa (kuč), stejňa (stoč), tokareň (tŭocыč), vыndzarňa/vыndzareň (vыndžič) a pod.
-ňe: narŭodzыňe (narŭodžič), cepjыňe (cepič)


  Habovštiak, A. 1993. Zo slovensko – slovanských lexikálnych vzťahov (so zreteľom na lingvistickú geografiu). Veda Bratislava, 1993, 192 s. 

 

© k a r o l   g o č a l

 

 
Reklama