Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Adverbiá

 
 Príslovky z prídavných mien majú v štyroch skúmaných oravských goralských nárečiach tieto sufixy:
adverbiálna prípona -ŭo (oproti adjektívnej -o, napr.: rọvno stršexa, glatko tvorš a pod.): rọvnŭo (rọvnы), vŭogŭoľič še glatkŭo (glatki), šikmŭo puscač drževŭo (šikmы), čыnskŭo rŭobič (čыnski), gŭorkŭo (gŭorki), bržitkŭo kľonč (bržitki), fseľijakŭo pŭosusыč (fseľijaki), kadžejakŭo pŭožыrač (kadžejaki) a pod.
-e: skromňe nazыvač (skromnы), pjыkňe vыvijač (pjыknы), fajňe pŭoješ (fajnы), strasecňe/strasňe učekač (strasnы), grыfňe še vыvŭobľыkač (grыfnы), plọnы hodňe pič (hodnы), malatňe (malatnы), bjыdňe spač (bjыdnы), plọňe zыč (plọnы) a pod.
prídavné mená zakončené na sufix -cki (-ski/-sku) a príslovky z nich utvorené majú rovnakú príponu: pŭo ľuckjыm (ľucki), pŭo brackjыm (bracki), kumaracki še xŭovač (kumaracki), pŭo pŭoľski gvaržič (pŭoľski) ale pŭo slŭovjыnsku (slŭovjыnski) a pod.
Zriedkavo sa vyskytuje sufix -u: xŭodžič bŭosu (bŭosы).
 
 
 Adverbiá neadjektívneho pôvodu. Do tejto skupiny zaraďujeme príslovky utvorené od slovies, podstatných mien a okrajovo aj od iných slovných druhov.
Deverbatívne príslovky (zväčša utvorené z príčastí) mávajú sufix -ыncы, napr.: šľi grajыncы (grač), špjыvajыncы (špjыvač), gvaržыncы (gvaržič), suľajыncы (suľač), šedžeľi pijыncы (pič), hodzajыncы a pod. Pri deverbatívach sa zriedka stretneme aj s príponou -jыm: čыc čurkjыm (čurač). 
Desubstantívne príslovky mávajú zakončenie -ыm (-jыm): spŭotkjыm (spŭodek), vjыrxjыm (vjыrx), šregjыm (*šreg), kršizыm (kršiz), šŭotыm (*šŭot), casыm (cas) a pod. Pri desubstantívnych adjektívach sa zriedka stretneme aj so sufixom -ami: mješcami (mješcŭo) a so sufixom -om: xŭodžọl nŭocom (nŭoc).
Číslovkového pôvodu sú v gor. tieto príslovky: zыč vjednŭo (jedыn), vŭozlomič napŭolы (pọl), pršiš vros (ros), gvaržič naros (ros), vŭoždžeľič na trŭoje (trši) a pod.
 Adverbiálny pôvod majú tieto príslovky: dŭovŭokŭola (vŭokŭolŭo), dŭošeľa, pŭovыsы (vыsы), pŭoprọžňicы (na prọznŭo) vŭotftedы (ftedы), naspŭodu (spŭodek), fcasňe (cas), spamjыnči (pamjыnč) a pod. Tvorené sú typickými prefixmi dŭo-, pŭo-, vŭot-, na-, f-, s- a pod. 
V skúmaných gor. nárečiach sú niektoré príslovky formálne amorfné, teda bez gramatickej formy: bardzọ, bars, džiš, ľatọš, dže tыndы, džekanы, furt, ip, nasermater, na vŭoždžыr, pŭozdlus, vedľa, vŭotŭo a pod.
 

Stupňovanie prísloviek. Komparatív príslovky vyjadruje vyšší stupeň toho, čo pomenúva základná forma a formálne sa vyjadruje sufixom -ši (-ыjši): dlukši rŭobič (dlugŭo), čыnžыjši (čыnskŭo), čыpľыjši (čeplŭo), bŭogatši zыč (bŭogatŭo), slapši spač (slabŭo), ľekši ňыš (ľekŭo) a pod. Superlatív prísloviek sa tvorí pridaním predpony noj- ku komparatívu stupňovanej príslovky. Sufixom (-i) sa tvorí vyšší stupeň adverbia typu ňizы (ňiskŭo), vыsы (vыsŭokŭo), bardži (bardzŭo), skŭorži (skŭorŭo) a pod.

 

© k a r o l   g o č a l
 
Reklama