Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


 Zámená

 
Pri zámenách budeme brať do úvahy tvary so zreteľnou slovotvornou štruktúrou.
 
 Prefixálne zámená mávajú v skúmaných goralských dialektoch tieto predpony (predpony majú väčšinou časticovú, niekedy príslovkovú povahu):
bar/bars-: bars, bardzọ, barsxtŭo, barsdže, barsjaki.
bŭodej-: bŭodejče jọskanы, bŭodejze.
da-: dajaki, dakŭogŭo, dacŭo, daxtŭorы, daxtŭo, dadže, dakjedы, dajakŭo, dacыje, dakjeľŭo a pod.
fseľi-: fseľijaki, fseľicŭo, fseľidže, fseľicыj, fseľixtŭo, fseľikŭogŭo, fseľixtŭorы, fseľikjedы a pod.
ľecы-: ľecыjaki, ľecыdže, ľecыxtŭo, ľecыxtŭorы a pod.
xọč-: xọjtŭo/xọčtŭo, xọjdže, xọjtŭorы/xọčktŭorы, xọjcŭo, xọjdžaki, xọjdžakŭo a pod.
dže-: džejaki, džecŭo, džecыj, džešik, džetыndы, džeze a pod.  
ľeda-: ľedadže, ľedaze.
ňi-: ňiktŭorы/ňixtŭorы, ňigdže, ňijakŭo, ňicыj, ňikŭogŭo a pod.
pŭoda-: pŭodaxtŭorы (zriedkavý výraz)
bọgvjы-: bọgvjыjakŭo, bọgvjыcŭo, bọgvjыdže, bọgvjыcыj a pod.
malŭo-: malŭocŭo, malŭokjedы.
dŭo-: dŭokjeľa, dŭokjedы, dŭošeľa.
Pri ukazovacích zámenách sú proklitické morfémy haň-: haňtыn, haňta a pod., tam-: tamtыn, tamtŭo a pod.
 
 Sufixálne zámená majú tieto prípony:
-ši: jakiši, xtŭoši, cыjši, ktŭorыši/xtŭorыši.
-ze: džeze, cŭoze, jakŭoze, xtŭoze, cыjze a pod. 
-kŭoľvjek: džekŭoľvjek, jakikŭoľvjek, cŭokŭoľvjek, xtŭokŭoľvjek, kjedыkŭoľvjek a pod.
-cŭo: pršecŭo, nacŭo, zacŭo, xọjcŭo, džecŭo, bọgvjыcŭo a pod.
sufix -šta/ta dávajú zámenám podobný familiárny odtienok ako slovenský sufix -že v kompozitách typu kdeže (kdeže, kde tetka?), číjže (číjže si chlapče?) a pod.: džešta (džešta bыl? Kdeže si bol?), xtŭorыšta (xtŭorыšta pršisel? Ktorýže si prišiel v poradí?), džeta (džeta bыvoče? Kdeže bývate?), cŭota (cŭota rŭobime? Čože robíme?), cыjšta (cыjšta? Číže si?) a pod.
Väčšina ukazovacích zámen v skúmaných goralských nárečiach máva zdôraznené formy sufixami -ok/-ọk/-tok/-tọk, napr.: tamok, haňok, havok, tutok, tыntọk, tatọk, tŭotọk a pod. Niektoré z goralských zámen priberajú sufix -k, avšak bez akejkoľvek sémantickej či funkčnej relevantnosti, napr.: džešik (popri džeši), cŭošik (popri cŭoši), xtŭorыšik (popri xtŭorыši), jakŭošik (popri jakŭoši), kjedыšik (popri kjedыši).
V skúmaných goralských nárečiach máme aj zložené ukazovacie (odkazovacie) zámená typu vŭoteľa (odtiaľ, odtade; toto zámeno odkazuje na východisko, z ktorého smeruje dej), steľa (stade, stadiaľ; odkaz na východisko deja), haňsteľa (odtiaľ, stamtadiaľ, stamtade), dŭošeľa (dosiaľ, posiaľ; označuje prítomnosť ako koncovú časovú hranicu deja), pŭoteľ (potiaľto). Pri týchto zložených zámenách je sufix -steľa/-teľa alebo -teľ.

Medzi zložené opytovacie zámená môžeme zaradiť pronominum kanыdы (kam ideš?). Ako zložené zámeno hodnotíme aj štylisticky zafarbené kompozitum džetam (v dialogickom prehovore A: Bedže ľoč svoku? B: džetam) používané v odpovediach ako slovenské kdeže by (porov. napr. v prehovore: A: Bude z neho niečo? B: Kdeže by.). Džetam nie je synonymné so sl. neurčitými zámennými významami vyjadrenými dvojčlennými výrazmi typu opytovacie zámeno + iné zámeno (kde-tu, ktorý-ten a pod.). Niektoré z neurčitých zámen v goralčine vznikli meravením viet s prísudkom vjedžeč (3 os. Singuláru vjы), napr.: ňыbọgvjыcŭo, čertvjы, ňevjedžeč cŭo, ktŭovjы, bọgvjы, ňevjыm a pod. Niektoré zo zámen v skúmaných goralských nárečiach boli utvorené kompozíciou opytovacích a ukazovacích zámen, napr: dže-tыndы, dže-tu, kjedы-ftedы, cŭo-tŭo. V prvej časti kompozita kjыndы-tыndы (kade-tade) ide pravdepodobne o gor. kontinuant poľského kiędy (porov. takisto dialektologické kandy, kiędy/kiedy od praslovanského tvaru kỡdy). Ku zloženým zámenám patria ešte fsыndžыľ (popri frekventovanejšom tvare fsыndы) a zámeno jacыši/jacыšik (akýsi; jacыši paropcы). Prvá časť kompozita jacыši je staropoľskou časticou jacy, ktorá býva v poľských dialektoch súčasťou zovšeobecňovacích zámen jacy kto, jaki jacy a pod.

© k a r o l   g o č a l

 
Reklama