Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


 

 

..Fonologický systém nárečia Oravského Veselého..

Vokalický systém
Základný rozdiel medzi vokalickým systémom goralských nárečí a vokalickým systémom slovenských nárečí vyplýva z defonologizácie kvantity a zmeny opozície krátke ~ dlhé vokály na opozíciu otvorené - zúžené vokály, ktorá prebehla v poľských nárečiach v 15. stor." (Dudášová-Kriššáková, 1993, s. 53).
Vokalický systém nárečia Oravského Veselého, má podobne sedem foném, ako je to vo väčšine goralských nárečiach. Na základe opozície otvorenosť - neotvorenosť tvoria fonémy štyri stupne a dva rady podľa artikulačného miesta. Oproti vokalickému systému slovenských nárečí (kde je systém trojstupňový) skúmaný vokalický systém je bohatší o tretí rad - opozícia ы - (ako napr. v slovách mľыko /Fuks).
Graficky znázorňujeme vokalický systém nárečia Oravského Veselého takýmto spôsobom:
i                       u
   ы               ọ
        e       o
            a 

 

Fonéma

Jednou z najcharakteristickejších čŕt goralských nárečí je fonéma , ktorá sa z artikulačného i akustického hľadiska nachádza medzi o a u. Zúžené(napr.; kọň, krtka, gonšr, jasklka, krọviorka a pod.) je striednicou za staropoľské ó {Kraków, przykladów atď.). „Fonéma ọ je jediná z pôvodných troch zúžených hlások, ktorá sa udržala skoro na celej oblasti goralských nárečí“ (Dudášová-Kriššáková, 1993, s. 57). Hláska tvorí zadný protiklad fonéme ы a tvorí s ňou tretí rad foném podľa stupňa otvorenosti.

 Fonéma ы

Fonéma ы ako striednica za staropoľské ē a praslovanské y sa vyskytuje po tvrdých aj mäkkých spoluhláskach, napr.: (xľyp, syr, vyrek, dysc, dym, atď.) a vyskytuje sa vo väčšine goralských nárečí a spolu s fonémou je dôležitým diferenčným znakom goralských nárečí (porov. Dudášová-Kriššáková, 1993, s. 60). Fonéma y pomerne dobre odoláva vonkajšiemu vplyvu slovenských nárečí. Táto skutočnosť je štruktúrne determinovaná faktom, že pre spoluhláskový systém goralských nárečí je charakteristická párová mäkkosť spoluhláskových foném.
Podľa zistení Dudášovej-Kriššákovej v kysuckých goralských nárečiach (okrem Skalitého) sa y realizuje ako velárny variant (ы). Najdôslednejšie sa velárne ы vyskytuje v Oščadnici. Velárne hlásky ы a ə sa vyskytujú aj v nárečí Pohorelej (porov. Dudášová-Kriššáková, 1993, s. 55).
 
Vzhľadom na zadnejšiu výslovnosť hlásky ы a pre iné dôvody (pozri ďalej) v nárečí Oravského Veselého uprednostňujeme pri jej zapisovaní znak ы. K tomuto rozhodnutiu (uprednostneniu) sme dospeli aj komparáciou „y" definovaného (opísaného) v tabuľke základných znakov fonetickej transkripcie IPA z publikácie The Principles of the International Phonetic Association (publikácia, ktorá by mala riešiť fonetický zápis problematických zvukov) a skutočného stavu.
V tabuľke základných znakov fonetickej transkripcie IPA z publikácie The Principles of the International Phonetic Association,1949 (reprinted 1982), sa zvuk y definuje (opisuje) ako close, round, front vowel, čo znamená zatvorená, labializovaná, predná hláska. Porovnávajúc zvuk y (opísaný v IPA publikácii) so skutočnosťou (úzke zadopodnebné vyslovované respondentmi nášho terénneho výskumu), nám vychodí, že skúmaný zvuk má vlastnosť zatvorenosti. Labializovanosť je pri skúmanom zvuku neprítomná. A najrelevantnejšia vlastnosť nášho zvuku zadnosť (velárnosť) je v rozpore s prednosťou zvuku uvádzanou ako základnou vlastnosťou.

 

Porovnajme ten istý zvuk y zakreslený v "diagram of cardinal vowels''\ platný pre nemčinu, francúzštinu a ruštinu.

Na obrázku je zobrazený diagram pre „The German Pure Vowels" (MacCarthy, 1965, s. 36). Tento diagram zobrazuje polohy jazyka pri artikulovaní hlások v type nemčiny, ktorou hovorí väčšina vzdelaných Nemcov v severnom Nemecku a je odporúčaná ako štandardná výslovnosť pre tých, ktorí sa učia po nemecky. Pre naše úvahy je dôležitá pozícia zvuku y. Takéto y sa realizuje napr. v slove Nüsse /nyse/. Pozri obrázok č. 1.

Na ďalšom obrázku je diagram pre „The French Pure Vowels" (MacCarthy, 1965, s. 36). Na tomto diagrame sú zachytené pozície jazyka pri artikulovaní hlások v type fŕancúžštiny, ktorou hovorí väčšina vzdelaných Francúzov, obyvatelia Paríža a obyvatelia na severe Francúzska. Medzi inými pozíciami hlások sa nachádza pozícia zvuku y. Takýto typ zvuku sa realizuje napr. v slovách; pu, pur/py/, /pyr/.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

© k a r o l   g o č a l
 
Reklama