Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


 Adjektíva

 
 
 Adjektíva odvodené od mien
 
 Privlastňovacie adjektíva. V tejto skupine sú prídavné mená vyjadrujúce vzťahy, ktoré možno nazvať príslušnosťou k tomu, čo vyjadruje substantívny slovotvorný základ (typ bratov, sestrin).
Sufixom -ọf (-ŭova, -ŭove) sa tvoria privlastňovacie prídavné mená od pomenovaní osôb mužského a stredného rodu: tatọf (tata), bratọf (brat), Lojzọf (Lojzọ), zыdọf (zыd), Jonkọf (Jonek), Mirọf (Mirọ) a pod. V spojení so substantívom ženského rodu majú tieto adjektíva sufix -ŭova, napr: bratŭova kŭosuľa (brat), zыdŭova baba (zыd) a pod. V spojeniach typu privlastňovacie adjektívum mužského rodu a plurál substantíva je sufix -ŭove: tatŭove džeči, Mirŭove drževa a pod.
Prípona -in (-ыn) je pri pomenovaniach osôb ženského rodu, napr.: mačeržin (mačerš), šŭostršin (šŭostra), čŭotcыn/čŭotkin (čŭotka), kumŭoscыn/kumŭoskin (kumŭoska), bapcыn/bapkin (bapka). Sufix -ыn je pomerne frekventovaný pri prezývkach derivovaných od vlastných mien, niekedy aj priezvisk: Uľcыn (Uľka), Marыškin/Marыšcыn (Marыša), Jancыn (Janka), Gŭocolcыn (Gŭocolka) a pod.
Prípona -ski sa využíva pri tvorení privlastňovacích prídavných mien najmä od pomenovaní osôb: knŭopski varštat (knŭop), xlŭopski grọň (xlŭop), pjeronski clŭovjek (pjeron), vdŭofski dŭoxodek (vdŭova) a pod. Tento sufix sa objavuje aj pri zvieracích názvoch typu švinski kŭoržonek (šviňa), krŭofski skọrľot (krŭova), kurski džubos (kura) a pod. Táto prípona je bežná aj pri odvodeninách od názvov dedín a miest, napr.: mutňanski kŭotorš (Mutne), šeľsko švapka (Šeľne), nomjestŭofski ľas (Nomjestŭovo), rapcansko gojka (Rapca), lomňanski pŭotọk (Lomno) a pod.
-ŭovы sa odvodzujú privlastňovacie adjektíva od rastlín: bukŭovы (od buk), ľipŭovы kvjat (od ľipa), smrekŭovo deska (od smerek), kŭočыrpkŭovы kọnorš (od kŭočыrpka), ľanŭove šыmje (ľыn), maľinŭovы kompot (maľina), ľasŭovы xlŭop (ľas), pjetrŭovы kľuc (Pjeter), čertŭovo kŭoruna (čert), izbŭovo poržavica (izba), promjencľovo žeľina (promjenc) a pod.
 -ovы: pŭoľovo drọga (pŭoľe), gojovы vrọbeľ (goje) a pod.  
 
-nы: kapustnы ľistek (od kapusta), vŭofšano sloma (od vŭovjes), vŭofšanы prorok (od vŭovjes), švapcano kuľasa (od švapka) a pod.
-cы, napr.: bŭorsuco maš (od bŭorsuk), viľce lыki (od viľk), vŭofcы sыr (od vŭofca) a pod.
 
 Látkové prídavné mená sú vzťahové prídavné mená, ktoré sú odvodené od podstatných mien vyjadrujúcich pôvod z látky pomenovanej slovotvorným základom. Látkové adjektíva mávajú tieto sufixy:
-nы: drọčanы (drọt), kamjыno stejňa (kamjыň), plọčane gače (plọtno), psыňicnы xľыp (psыňica), drževjыno stejňa (drževŭo), škľano vaza (šklŭo), skọržane rыnkavice (skọra), švapcanы xľыp (švapka) a pod.
-ŭovы: majketŭovo kŭosuľa (*majket), hubŭovo omačka (hubы), papjыrŭovы (papjыr), ľipŭovы čaj a pod.
Medzi látkové prídavné mená zaraďujeme aj adjektíva s významom „majúci (vo veľkej miere), obsahujúci“ to, čo pomenúva základné podstatné meno. Sufix -atы vytvára napr. takéto adjektíva: vonšatы (od vons), pыnkate drževŭo (od pыnk), skučatы pjes (od skuče), štrafikato smatka (*štraf) a pod. V uvedenom význame vzťahových adjektív sa zdriedka vyskytuje prípona -nы, napr.: farebnы (farba), cыstŭotnы (od cыstŭota).
 
 Časové a miestne prídavné mená. Prídavné mená odvodené od základu s miestnym a časovým významom týkajúce sa toho času alebo miesta, ktoré označuje základné podstatné meno (uvedené v zátvorke).
 
-ňi: zadňo izba (od zadek), vjыrxňi stŭos (od vjыrx), pŭoľno vыka (od pŭoľe), zahradňi jọzofek (od zahrada), narыncňi kọň (od rыnka), raňo omša (od ranŭo), nŭocňo šixta (od nŭoc), ľesňi xŭodňicek (od ľas) a pod.
-sы (-ajsы): vjecersы/vjecŭorsы (od vjecŭor), pŭoludňajsы (od pŭoludňe), lọňajsы vŭovjes (od lọňi), džišajsы guľaš (od džiš), šrŭodajsы (od šrŭoda), ňedžыľňajso omša (od ňedžeľa), raňajsы (od ranŭo) a pod. 
-nы: žimušnы kabot (od žima), ňedžeľnы kabot (od ňedžeľa), pŭoľno kŭoňicыnka (od pŭoľe), ržыcnы štыrk (od ržыka), krajno lafka (od kraj), bŭocno deska (od bŭok) a pod.
-ski: džedžinski druzba (od džedžina), mutňanski kŭotorš (od Mutne), šeľskje ľasы (od Šeľne), kľiňansko gojka (od Kľin) a pod.
 
 Prídavné mená vyjadrujúce charakteristickú črtu. Adjektíva odvodené od substantív so základmi vyjadrujúcimi nejakú zjavnú charakteristckú črtu.
Tieto adjektíva sa tvoria sufixom -ski: cыganski zыvŭot (cыgon), učiteľski plat (učiteľ), bapskje ržecы (baba), švinski zыvŭot (šviňa) a pod. Ďalším, no dosť zriedkavým sufixom je prípona –itы v slove zovŭojitы (zovŭojite drževŭo od zavọj).
 
 Živočíšne prídavné mená. Tieto adjektíva sú odvodené od všeobecných podstatných mien živočíchov alebo niektorých bytostí (skutočných i fiktívnych). Prídavné mená odvodené od pomenovaní zvierat sa tvoria sufixom -i (), napr.: mjedžvjedži (mjedžvjыč), bŭorsuco maš (bŭorsuk), bŭorsucы (bŭorsuk), vŭorľi zrak (vŭorel), musы (muxa), muse gọvnŭo, kŭože mľыkŭo (kŭoza) a pod. Adjektíva derivované od mien clŭovjыk, Bọk a iných majú zakončenia na : clŭovjecы zыvŭot, bŭozы švjat, džadzo pŭoľыfka (džot) a pod.
 
 Adjektíva odvodené od slovies
 
Zahŕňame tu prídavné mená derivované od slovesných základov. Činnostné prídavné mená mávajú v skúmaných štyroch goralských dialektoch tieto sufixy:
-nы: spracŭovanы (spracŭovač), dŭopľuconы (dŭopľučič), dŭoborŭosonы (dŭoborŭosыč), vŭokŭopčanы (vŭokŭopčič), pršebjыrnы(pršebjыrač), pršišыnznы (pršišыngač), pŭojыsnы (pŭoješ), pŭoskartnы (skardzыč še), pŭosыňonы (*pŭosыnoč), scыmjыržonы (scыmjыržič), spľosanы (spľosač), vŭoptajanы (vŭoptajač), umŭorыsanы (umŭorыsač), vыvoľonы (vыvoľič), zamgľonы (zamgľič), zašľixtŭovanы (zašľixtŭovač), zašmierdzonы (zašmierdžeč), zavarmuzonы (zavarmuňič), zerzọvianы (zerzọvieč), zeštrofŭovanы (zeštrofŭovač), zľurŭovanы (zľurŭovač), zrọbjonы (zrọbič) a pod.
-vы: jadọbľivo kọňicыna (*jadọbľič še), pamjentľive veseľe (pamjыntač), pazgravы (zrыč), pokantľivы (*kantľič), sepetľavы (sepetľič), ujdavы (ujš),
Sufix je pomerne zriedkavý: šurы (šuržič); tvary skladacы (skladač), gracы (grač), targacы (targač) a pod. hodnotíme ako novšie, prevzaté zo spisovnej slovenčiny už ako derivované.
Prídavné mená, ktoré vznikli adjektivizáciou príčastí alebo deriváciou od ich základu, majú význam „majúcich vlastnosť súvisiacu s dejom pomenovaným základným slovesom“ a majú takýto sufix: -oncы: vržoncы vŭoľыj (vržeč), vľeconcы (vľыc še), špjыvajonce džečiska (špjыvač), švjыržbjonce plọtnŭo (švjыrbič), gržebjonce kurы (gržebač) a pod. Ďalšia prípona je -lы: uslы zisk (ujš), minulы tыdžыň, vŭodľeglы (ľezeč), samŭorŭoslы (som rŭošňe) a pod. Sufix -nы je v týchto prípadoch: ňevŭogabanы (vŭogabač še), zmazanы (zmazač), narŭodzonы (narŭodžič še), cviconы (cvicыč) a pod. 
 
 
 Adjektíva odvodené od iných slovných druhov
 
 Adjektíva odvodené z prísloviek. Takéto adjektíva označujú príznak veci vzhľadom na priestorovú a časovú okolnosť (pomenované základným adverbiom), v ktorej vec permanentne jestvuje. Takéto adjektíva mávajú spravidla tieto sufixy:
-sы, napr.: venkajsы vыngjel (venku), vedľajso stejňa (vedľa), džišajso pŭoľыfka (džiš/džiška), lọňajsы šalat (lọňi), jutrajso šixta (jutrŭo) a pod.
-ňi, napr.: spŭodňi (spŭodek), zadňe stavы (zadek), vjыrxňi vŭokap (vjыrx), pršedňi zomp (pršŭodek) a pod.
-nы, napr.: dŭolnы kọňec (dŭolu), fcasne kŭosыňe (zafcasu), ale aj spŭodnы, zadnы, vjыrxnы, pršednы a pod.
Zriedka sa stretneme aj so sufixmi -cы: dŭomacы xľыp (dọma); -tы: pŭospŭoľitы ľud (pŭospŭolu) akiste nedávno prebraté zo spisovnej slovenčiny; : skŭorы (skŭorŭo), cыnstы (cыnstŭo) a pod.
 
 Prídavné mená z častíc. Z partikuly ňeurekjыm (alebo gor. zastar. ňeurŭocňe) vzniklo adjektívum ňeurŭocnы v zmysle hodný, veľký. Zo slovenčiny je prebraté adjektívum navŭozajstnы, ktoré bolo utvorené z partikuly vŭozaj.
 
 Deadjektívne utvorené adjektíva. Pri týchto adjektívach ide o vyjadrovanie miery vlastnosti pridávaním rozličných sufixov. Tieto prídavné mená majú takýto význam:
1) „v malej miere taký, ako vyjadruje základné adjektívum“ a majú takéto sufixy:
-avы: slọnavы (slọnы), malavы svetršik (malы), vjeľkavы (vjeľki), kvašnavы citron (kvašnы), zọltkave kvjotki (zọltы), mŭokravŭo (mŭokrы) a pod.
-stы: gŭorškastы (gŭorki), šivastы kŭozux (šivы), vŭokrongľaste skalы (vŭokronglы) a pod.
2) „vo veľkej miere taký, ako vyjadruje základné prídavné meno“. V skúmaných gor. nárečiach sú takéto sufixy:
sufix -utki dodáva adjektívu aj eufemický nádych. Uvedené adjektíva sa vyslovujú dvojako (-utki alebo -učki), pričom význam je ten istý. Adjektíva na -utki sú používané  staršou generáciou: slabutki (slabы), gladžutki (glatki), pjыkňutki (pjыknы), čepľutkje mľыckŭo (čeplы), vonžutki (vonski) a pod.
-ľinki: čыňuľinki pŭorvọzek (čыnki), bľaduľinko latka (bľadы) a pod. 
-ľinecki: čыňuľinecki (čыnki)
-učki: ňizučki (ňiski), maľučki (malы)
 
 Stupňovanie prídavných mien
 
Akostné prídavné mená vyjadrujú vlastnosti, ktoré môžu mať rozličné stupne intenzity (môžeme od nich utvoriť komparatív a superlatív). Existujú však aj také akostné prídavné mená, ktoré sú nestupňovateľné. Keďže sú primárne, teda neodvodené, nebudeme ich v rámci opisu tvorenia slov vo vybraných goralských nárečiach preberať. Akostné prídavné mená sa stupňujú, teda v komparatíve a superlatíve priberajú sufix na to, aby vyjadrili druhý a tretí stupeň. V oravských goralských nárečiach, ktoré opisujeme v tejto práci mávajú akostné adjektíva v komparatíve spravidla tieto zakončenia:
-sы: dovňыjsы (dovnы), krpačыjsы (krpatы), setňыjso baba (setno), suxsы (suxo), glatso deska (glatki), krọtso kŭosuľa (krọtki), sыrsы konsek (sыrŭoki), hrupsы kọňec (hrubы), čыnsы patыcek (čыnki), dživsы bыcosek (dživы), glupso baba (glupi), slŭotse maľinы (slŭotki), mjыnkso žыm (mjыnki), ľekse drževŭo (ľeki), plыtso ržыka (plыtki), kršivso deska (kršivы), prыntsы pŭotọk (prыntki), bjoľse pjeľuxi (bjolы) a pod. Prípona -ši derivuje druhý stupeň prídavných mien v spojení s množným číslom podstatných mien: glupši ľudže (glupы), dživši xlŭopi (dživы) a pod.
-ыjsы: corňыjsы plŭot (cornы), mondržыjsы parobek (mondrы), vŭostršыjsы guľaš (vŭostrы), švjыzыjse šanŭo (švjыzы), surŭovjыjse mjыnsŭo (surŭovы), skromňыjse džeči (skromnы) a pod. Sufix -ыjši sa v opisovaných goralských nárečiach vyskytuje v tvare komparatívu adjektív v spojení s treťou osobou plurálu: kršыžvыjši ľudže (kršыžvы), skromňыjši vŭojcŭovje (skromnы), mondržыjši xlŭopi (mondrы) a pod.

Tretí stupeň (superlatív) prídavných mien sa v nárečí Oravského Veselého, Mútneho, Oravskej Lesnej a Zákamenného tvorí z komparatívu adjektív pridaním prefixu noj-, napr.: nojglupse (glupi), nojsыrse (sыrŭoki), nojpjыkňыjse (pjыknы), nojcorňыjsы (cornы), nojzыfsы (zыvы) a pod.

 

© k a r o l   g o č a l
 
Reklama