Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Krátky selektívny slovník goralského nárečia vybraných obcí

 
            V krátkom slovníku zaznamenávame apelatívnu slovnú zásobu goralského nárečia štyroch vybraných hornooravských obcí, a to Oravského Veselého, Mútneho, Oravskej Lesnej a Zákamenného. Predkladaný selektívny slovník sa pokúša zaznamenať čo najrozsiahlejší počet elementov lexiky štyroch goralských nárečí. Do uvedeného krátkeho slovníka sa pokúšame včleniť čo najviac periférnych elementov lexiky. Pod pojmom periférny element lexiky ponímame slovnú zásobu, ktorá je okrajovo zastúpená v súvislých prehovoroch autochtóna hovoriaceho goralským nárečím, teda lexika štylisticky determinovaná a tým určená iba pre okrajové uplatnenie v prehovoroch, ďalej máme na mysli špecifickú terminológiu (remeselnícku, murársku, kováčsku, stolársku a pod.), lexiku včlenenú do mikrotoponymickej nomenklatúry, botanické či zoologické názvoslovie a pod.
            Predkladaný slovník sme sa snažili čo najviac pripodobniť Slovníku slovenských nárečí, pretože sa nazdávame, že Slovník slovenských nárečí by mal byť prototypom pre podobné projekty snažiace sa zachytávať nárečový slovný fond. Našou ambíciou bolo čo najviac sa priblížiť osobitému typu výkladového a dokladového slovníka.
            Lexikálny materiál do tohto krátkeho slovníka sme získavali najmä exploráciou v teréne. Využívali sme aj Dotazník pre výskum slovenských nárečí, taktiež sme nasadili vlastné dotazníky, ktoré sme si zostavili pomocou našich doterajších terénnych výskumov.
           

 Heslové slovo

 
            Heslové slovo uvádzané v záhlaví heslovej state má originálnu, foneticky transkribovanú formu. Zásady transkripcie uvádzame v úvodných častiach práce. Heslové slovo je uvádzané v základnom gramatickom tvare. V zátvorke za heslom uvádzame kurzívou prípadné varianty heslovej lexémy s príslušnou lokalizáciou variantu, napr.: apatыkorš (japatыkorš Mú, Ov) Ov, kọmora (kumŭora Ov, komora Ol) Mú a pod. Pri substantívach označujeme rod takto: m. mužský rod, ž. ženský rod, s. stredný rod. Prídavné mená označujeme skratkou príd., zámená skratkou zám., číslovky čísl., slovesá osobitným spôsobom neoznačujeme, pre príslovky používame skratku prísl., predložky označujeme ako predl., spojky značíme skratkou spoj., častice zaznamenávame ako čast., citoslovcia označujeme cit.
            Vo vybraných prípadoch (napr. cugrunt, ize, jacы, juzыna, kanы, naľe, pọnŭo, retы pršeretы a pod.) sa pokúšame o stručnú etymologickú interpretáciu hesla. Rozhodli sme sa tak z toho dôvodu, že ide o slová, ktoré sú atypické z hľadiska výskytu (niektoré nemá slovenčina, ale ani čeština a poľština); ďalej sú to slová, ktoré majú inakší význam v slovanských jazykoch ako v gor. (juzыna, retы pršeretы); slová etymologicky nepriezračné a pod.
            Štylistickými kvalifikátormi diferencujeme štylisticky príznakové slová od neutrálnych. Kvalifikátorom expr. v našom slovníku označujeme expresíva vereda ž., expr., Ov hnusák (o človeku), bexnoč expr., Ov, Z spadnúť na zem nešťastnou náhodou. Pejoratívami (skratka pejor.) označujeme slová vyjadrujúce ku skutočnosti záporný a odsudzujúci postoj, v prvom rade nadávky: mantok m., pejor., Ov babrák, pjecыjaje s., pejor., Z pomenovanie dieťaťa, ktoré stále čosi chce a neprestajne domŕza a pod. Zriedkavejšie využívame aj kvalifikátory vulg. a aug. Prvým označujeme slová, ktoré vyjadrujú citový postoj ku skutočnosti spoločensky neadekvátnym spôsobom a augmentatívami označujeme slová, ktoré zveličujú, napr.: pыtka ž.,vulg., Ov, Mú pobehlica, štetka, nadávka (mužskému aj ženskému pohlaviu), ščigač še  vulg., Mú, Ov, Ol, Z súložiť (o ľuďoch), páriť sa (o zvieratách), mlacыska aug., Ov podradné lúky so stojatou vodou a pod. Označujeme aj slová s deminutívnym štylistickým zafarbenim: bapce s., deminut., Z žieňa, manželka, goržolecka ž., deminut., Ol pálenka. 
Slová z oblasti rastlinného alebo zvieracieho názvoslovia sú buď bližšie špecifikované (napr. druh lúčnej rastliny, malý chrobák) alebo za heslom je uvedený slovenský oficiálny termín. Latinský temín sa uvádza v zátvorke.
Každé heslo sme sa snažili exemplifikovať, avšak nie vždy sa nám podarilo získať prehovor, v ktorom by sa heslo nachádzalo, keďže niektoré slová sme nadobudli dotazníkovou metódou. Exemplifikácie (slová a slovné spojenia) sú zachytávané v dokladovej časti hesiel v takej podobe, v akej sú doložené v príslušných dialektoch. Za dokladmi je uvedená skratka lokalizácie (Ov, Mú, Ol, Z).
 
 
 
 
 
 

Celková štruktúra slovníkového hesla

 
 Ukážkové heslo:
 
džot (džada Ov) m., Ov, Z, Ol, Mú 1. žobrák, bezdomovec, človek bez spoločenského postavenia: kjedыši xŭodžiľi džadži Z; taki močafufu bыl džot Z; kŭlọ drọgi, kŭoščola džadọf pelnŭo bыvalŭo Ov □ šmerdži jakŭo kjebы džada vŭozervalŭo Z – strašný zápach (pretože títo žobráci nosili pod hábmi gumené bandasky, do ktorých liali všetko čo vyžobrali a toto všetko prirodzene kyslo a biologicky pracovalo a keď sa bandaska roztrhala, nastal odporný zápach) ►džadzo pŭoľыfka ž., Ov obarovica, obarová polievka pri zabíjačke ►džadŭofsko kasa ž., Z obar; voda, v ktorej sa varili jaternice. Celý tento názov je skôr v prenesenom význame. Prívlastok tejto kaše pochádza od substantíva džot, pretože povaha tejto kaše (skôr vody) prislúchala iba žobrákom. A kasa je skôr posmešné označenie tejto vody bez chuti, pretože pre žobrákov to bola kaša (iné si totiž nemohli nikdy dovoliť) 2. (džada Ov) slovom . sa v prenesenom význame označuje človek, ktorý má doma neporiadok, ktorý sa o nič nestará, nedbá, je povrchný a pod.: ex tŭo taki džot Mú; vŭosa tŭo tako džada (ku chlapovi) Ov ▪ džadŭovač Z, Ov biediť, ledva prežívať, trieť núdzu a pod.
 
 Jednotlivé časti hesla:
 
záhlavie (heslová podoba slova)
 
 
džot
 
 
nepravidelné hláskové varianty heslovej lexémy (písané kurzívou) a lokalizácia variantu (písané kapitálkami); ako odkazové heslá sú na svojom mieste v abecede
 
 
 
džada Ov
 
 
slovnodruhová a gramatická charakteristika
 
 
 
m. = podstatné meno mužského rodu
 
 
štylistický kvalifikátor lexéma džot je v tomto význame neutrálna, bezpríznaková
 
 
 
 
 
 
lokalizácia heslového slova
 
 
Ov (Oravské Veselé), Z (Zákamenné), Ol (Oravská Lesná), Mú (Mútne)
 
 
prvý význam
 
 
 
1. žobrák, bezdomovec, človek bez spoločenského postavenia
 
exemplifikácia, doklady (uvádzané kurzívou) a ich lokalizácia
 
 
kjedыši xŭodžiľi džadži Z – doklad použitia heslového slova v príslušnom význame bol zapísaný v obci Zákamenné
 
□ znak, za ktorým nasleduje frazeológické spojenie
 
 
šmerdži jakŭo kjebы džada vŭozervalŭo Z – strašný zápach (pretože títo žobráci nosili pod hábmi gumené bandasky, do ktorých liali všetko čo vyžobrali a toto všetko prirodzene kyslo a biologicky pracovalo a keď sa bandaska roztrhala, nastal odporný zápach)
 
 
► symbol, za ktorým sa uvádzajú lexikálne ustálené spojenia (písané kurzívou)
 
 
džadzo pŭoľыfka ž., Ov obarovica, obarová polievka pri zabíjačke
 
 
druhý význam
 
 
2. (džada Ov) Ov, Mú slovom . sa v prenesenom význame označuje človek, ktorý má doma neporiadok, ktorý sa o nič nestará, nedbá, je povrchný a pod.
 
 
doklad, lokalizácia
 
 
ex tŭo taki džot Mú; vŭosa tŭo tako džada (ku chlapovi) Ov
 
 
▪ symbol, za ktorým nasledujú prihniezdované slová
 
 
džadŭovač Z, Ov biediť, ledva prežívať, trieť núdzu a pod. (výraz, ktorý sa hniezduje k druhému významu a vykladá sa)
 
 
 
 

 Všeobecné skratky a značky použité v slovníku

 
▪ symbol, za ktorým nasledujú prihniezdované slová
□ znak, za ktorým nasleduje frazeológické spojenie
►symbol, za ktorým sa uvádzajú lexikálne ustálené spojenia (písané kurzívou)
* znak, ktorý označuje predpokladaný tvar
> znak uvádzajúci slovo, z ktorého vznikol sekundárny tvar
a pod. a podobne
angl. anglický, anglicky
atď. a tak ďalej
aug. augmentatívum
bot. botanický výraz
cit. citoslovce
clsl. celoslovenský, celoslovensky
čast. častica
čes. český, česky
čísl. číslovka
deminut. deminutívum
det. výraz používaný dospelými pri kontakte s deťmi
expr. expresívny výraz
franc. francúzsky
gor. goralský, goralčina
m. mužský rod
ml. gen. výraz používa mladšia generácia
Mú Mútne
nem. nemecký, nemecky
No Novoť
Ol Oravská Lesná
os. osoba
Ov Oravské Veselé
pejor. pejoratívny výraz
pl. plurál, množné číslo
poľ. poľský, poľsky
pomn. pomnožné podstatné meno
porov. porovnaj
pôv. pôvodný, pôvodne
pôv. pôvodný, pôvodne
predl. predložka
príd. prídavné meno
príp. prípadne
prísl. príslovka
resp. respektíve 
s. stredný rod
sg. jednotné číslo
sl. slovenský, slovenčina,
spoj. spojka
st. gen. výraz používa staršia generácia
subst. substantívum
t.j. to jest
tzn. to znamená
vulg. vulgárny výraz
Z Zákamenné
zákl. základný
zám. neurč. neurčité zámeno
zám. zámeno
zastar. zastaraný výraz
zool. výraz zo zoológie
zried. zriedkavý výraz
ž. ženský rod

 

© k a r o l   g o č a l
 
Reklama